Vážený pán Ján Počiatek, minister dopravy,
V „Rámcovom návrhu cestovného poriadku železničnej dopravy pre obdobie rokov 2012-2013“, zverejnenom na internetových stránkach Železničnej spoločnosti Slovensko, sme sa dočítali o plánovanom zrušení osobnej železničnej dopravy na trati Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica od decembra 2012.
Táto linka sa nás bytostne dotýka, keďže od leta 2009 naše občianske združenie pôsobí v priestoroch stanice, ktorú kultivuje a realizuje tu kultúrne, neziskové aktivity. Od septembra 2011 v licencii predávame cestovné lístky a tiež zabezpečujeme informačný servis pre cestujúcich, propagáciu mesta a vlakovej dopravy. Naše presvedčenie o potrebe zachovania tejto trasy sme už publikovali opakovane na sociálnej sieti, kde sa do diskusie „Patrí vlak do Štiavnice?“ aktívne a nekonfliktne zapojilo cez 300 prispievateľov. V tomto liste si Vám dovoľujeme zaslať naše pripomienky.
V návrhu sa ako hlavné hľadisko hovoriace za zrušenie trate uvádza ekonomická nevýhodnosť jej prevádzkovania. Aj keď chápeme, že v časoch finančnej krízy sa zdá byť ekonomické hľadisko smerodajné, vynárajú sa hľadiská ďalšie, ktorých hodnota pre spoločnosť výrazne prevyšuje to ekonomické.
Hľadisko histórie: Trasa Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica je známa aj pod názvom Trať mládeže. Tá vznikla nahradením pôvodnej jednokoľajovej trate z roku 1873, koľajnicou s normálnym rozchodom. Pôvodný plán z 1943 prerušilo Slovenské národné povstanie. Po vojne sa ale k myšlienke prihlásil Slovenský zväz mládeže (1947) a od roku 1948 nastúpili prvé brigády mladých dobrovoľníkov bez nároku na honorár. Do októbra 1949 na trati dlhej 21 kilometrov pracovalo takmer 47 000 mladých ľudí z Československa, Nórska, Veľkej Británie, Francúzska, Maďarska, Poľska, Albánska, Rakúska... Trať mládeže má tak nepopierateľne význam pre históriu regiónu i celého Slovenska.
Odkaz tohto diela je potrebné zachovať aj pre budúcnosť.
Environmentálne hľadisko: Mesto Banská Štiavnica a priľahlé obce ležia v území Štiavnickych vrchov, s jedinečným krajinným rázom a bohatou históriou baníctva a lesníctva na našom území. K tomuto charakteru krajiny bezpodmienečne patrí aj železničná doprava, ktorá je priateľskejšia k životnému prostrediu a dopĺňa charakteristický ráz krajiny.
Slovensko ako súčasť Európskej únie sa zaviazalo zmierňovať účinky klimatickej zmeny a znižovať zastúpenie emisiív ovzduší, na ktorých výskyt má okrem priemyslu výrazný vplyv doprava. Podľa vedeckých štúdií je v rámci hromadnej dopravy najviac priaznivá k životnému prostrediu železničná doprava, a tak je v hodnotnom území Štiavnických vrchov vlak najvhodnejšia alternatíva k autobusovej a individuálnej automobilovej doprave.
Vlakové spojenie je najprijateľnejšie pre životné prostredie a umocňuje tradičný charakter krajiny.
Sociálne hľadisko: Zrušením trate by došlo k obmedzeniu cestovania ľudí dochádzajúci za prácou do iných častí regiónu. Tí by kvôli zmeneným podmienkam museli hľadať iné, často drahšie alternatívy, a komplikovanejšie varianty ako sa do práce dopraviť.
Zachovaním a optimalizáciou spojov môže vlakové spojenie udržať, prípadne zvýšiť stav zamestnanosti. Zrušenie spojov by mohlo spôsobiť zhoršenú dostupnosť mesta Banská Štiavnica aj pre študentov. Tí s obľubou využívajú najmä vlakovú dopravu a vytvárajú početné skupiny cestujúcich (študentov stredných aj vysokých škôl) za štúdiom smerom do aj z Banskej Štiavnice. Do budúcna by to mohlo viesť k neželanému zníženiu záujmu o štúdijné odbory v meste.
Hľadisko udržateľného rozvoja turizmu a komfortu cestovania: Mesto Banská Štiavnica a priľahlé obce zapísané do zoznamu UNESCO sú prirodzene určené na rozvoj cestovného ruchu trvalo udržateľnou cestou. Vlak v tomto smere ponúka najlepšie riešenie na prepravu turistov na jej územie. Autobusová doprava nie je prispôsobená vyhovieť moderným trendom, ako je cykloturistika (projekt Bajkom k tajchom), alebo lyžovanie (novovybudované lyžiarske centrum Salamander). Vlak je schopný pohodlne prepraviť bicykle, aj lyžiarske vybavenie.
Hlavne zahraniční turisti sú zvyknutí prepravovať sa vlakom, keďže vlak ponúka na väčšie vzdialenosti oveľa väčší komfort ako autobus. Zároveň vlak umožňuje aj prepravu psov, čo väčšina autobusových dopravných spoločností neumožňuje. Niektorí ľudia sú zároveň pre svoje zdravotné problémy odkázaní na využívanie vlakovej dopravy, keďže tá prináša aj komfort v podobe možnosti využitia toalety. Zároveň individuálna automobilová a hromadná autobusová doprava má infraštruktúru riešenú cez členitý terén s početnými zákrutami. Niektorým cestujúcim to spôsobuje závrať a znižuje komfort cestovania. Železničná doprava práve naopak ponúka komfortnú jazdu až do Banskej Štiavnice, keďže na železničnej trati nie sú veľké výškové prevýšenia a zákruty.
Aj keď vlakové spojenie na trati nie je využité naplno, v posledných rokoch zaznamenáva každým rokom nárastcestujúcich. Vlakové spojenie má nezastupiteľný význam v udržateľnom rozvoji turizmu v meste zapísaného do svetového zoznamu UNESCO.
Hľadisko legislatívy: Výnimočnosť Banskej Štiavnice potvdzuje fakt, že na zachovanie týchto hodnôt vznikol osobitný zákon100/2002 Z.z. o ochrane a rozvoji územia Banskej Štiavnice a okolia z 30. januára 2001. Okrem iného sa v zákone spomína, že dopravné riešenia nemajú narúšať hodnoty mesta a krajiny. S rušením liniek hromadnej dopravy by prišiel nárast individuálnej automobilovej dopravy, ktorá by mala za následok zvyšovanie emisií, zvyšovanie nárokov na parkovanie, zvýšené využívanie cestných komunikácií.
Znížila by sa tým hodnota územia, keďže parkoviská a autá v meste nie sú to, čo má pritiahnuť ľudí a turistov. Prispelo by to k zvýšeniu emisií, hlučnosti a zároveň k zvýšeniu nehodovosti na území. Mesto Banská Štiavnica nie je urbanisticky riešená tak, aby umožňovala rozvoj individuálnej automobilovej dopravy, emisie by prispeli k narušeniu architektonicky cenných objektov. Mesto musí hľadať riešenia, aby odbremenila ulice od parkujúcich áut, železničná doprava je integrálnou súčasťou takéhoto riešenia. Kritickú situáciu zdôrazňuje fakt, že mesto nemá vôbec pešiu zónu, dokonca aj hlavné námestie slúži na prechod a parkovanie vozidiel.
Zároveň sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať a implementovať prehlásenia v Dohovore o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a Európsky dohovor o krajine. Vlakové spojenia sú jednou z odpovedí pre zachovanie jedinečných kultúrnych a krajinárskych hodnôt územia.
Sme si vedomí toho, že vlakové spojenie v dnešnej dobe možno nie je pre štát finančne rentabilné, treba však brať do úvahy, že nebola vytvorená dostatočná analýza problému (vlastne sa tu len konštatuje a neponúka žiadne riešenie problému, ktoré by prevádzku na trase vedelo postupne dostať z červených čísel).
Pýtame sa kde je skutočná príčina slabého využívania tejto linky? A ako je možné získať pre cestu vlakom početné skupiny smerujúce do tohto mesta? Je dôvodom slabá propagácia vlakovej dopravy? Pomohlo by lepšie koordinovanie spojov a ich prípojov? Ako výjsť v ústrety cestujúcim turistom, ktorí sa v podvečerných hodinách nemajú šancu rozumne do mesta dostať? Štiavnica je dnes značkou, mestom, kde sa počas víkendov a leta stretáva celá Bratislava, nehovoriac o početných zahraničných návštevách. Prečo dnes neexistuje vlakové spojenie, ktoré by umožnilo presun z hlavného mesta do Štiavnice v podvečerných hodinách, tzv. po pracovnej dobe? Veľký potenciál vidíme aj vo vytvorení priameho spojenia medzi Banskou Štiavnicou a Banskou Bystricou cez Zvolen a späť, ako pre ľudí dochádzajúcich do zamestnania tak i pre turistov. Je skutočne pre potenciálnych cestujúcich demotivujúca vzdialenosť stanice od centra mesta? Veď sa nachádza len 1 km od nákupného centra a hlavnej zastávky autobusov. Je tento 1 km skutočnej neprekonteľný, nie je možné zavedením kyvadlovej dopravy k najvyťaženejším spojom tento handicap stanice zrušiť? Urobilo sa maximum aby sme museli konštatovať, že trať je len príťažou a úplne je odpísaná?
Ak by k zrušeniu trasy došlo, došlo by v ekonomicky nezabezpečenom regióne k narastaniu ďalších ekonomických, sociálnych a environmentálnych problémov. Vlakové spojenie je potrebná služba pre občanov. Ak by došlo k uzavretiu trate, započala by sa degradácia a možno aj rozkrádanie železničných budov, stavieb a diel. Jej zachovanie bude do budúcnosti menej ekonomicky náročné, ako snaha o oživenie dopravy na tomto úseku v budúcnosti.
Slogan, ktorým motivujeme návštevníkov našich aktivít (výstav, diskusíí, čítačiek literatúry, workshopov pre deti, sympózií) znie: „Najkrajšia cesta do Štiavnice je tá vlakom“. Nedá sa na tomto slogane postaviť pevná, nová a moderná stratégia vlakovej dopravy do mesta Banská Štiavnica? Veríme, že k Banskej Štiavnici a jej okoliu vlaky patria. Kým ich nadobro odpíšete malo by sa vykonať maximálne úsilie na záchranu, modernizáciu, zatraktívnenie tejto trasy, tak aby pritiahla dostatočný počet cestujúcich.
Za občianske združenie Štokovec:
Mgr. Zuzana Bodnárová, teoretička umenia a kultúrna manažérka
Mgr. Art Svätopluk Mikyta, vizuálny umelec a vysokoškolský pedagóg
Mgr. Art Juraj Gábor, vizuálny umelec
Mgr. David Turčáni, environmentalista
V Banskej Štiavnici, dňa 5.júla, 2012
Na vedomie:
Ing. Jiří Kubáček, CSc. / Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sekcia železničnej dopravy a dráh
Mgr. Nadežda Babiaková / primátorka mesta Banská Štiavnica
Ing. Martin Snopko / Úrad banskobystrického samosprávneho kraja, odborný referent pre dopravu - dočasné poverenie výkonom funkcie vedúceho oddelenia dopravy
PhDr. Denisa Palajová, PhD. / Úrad banskobystrického samosprávneho kraja, Odbor regionálneho rozvoja, vedúca oddelenia cestovného ruchu
Autori článku: David Turčáni, Zuzana Bodnárová, Svätopluk Mikyta
